Pribylina/Bratislava
29. januára (TASR) – Je laureátom viacerých filmových a divadelných
ocenení. Dlho ale vnútorne ´bojoval´ so svojím mladíckym vzhľadom a tomu
prislúchajúcim rolám chlapcov. Zlom v kariére nastal, keď si v muzikáli
Na skle maľované nechal kvôli svojej postave narásť fúzy a trošku
pribral. Potom sa cez úlohy mládencov postupne prepracoval až k
vynikajúcim charakterovým rolám. V pondelok 30. januára má 75 rokov
slovenský divadelný, filmový a dabingový herec Dušan Tarageľ.
Narodil sa 30. januára 1948 v Pribyline. Počas štúdia na martinskom
gymnáziu zvažoval Dušan Tarageľ, že po vzore svojho otca, ktorý bol
vedúcim plemenárskej stanice, pôjde študovať na veterinu. Nakoniec ho na
Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave prijal legendárny
herec Ladislav Chudík, ktorý sa stal jeho ročníkovým profesorom. Štúdium
herectva ukončil v roku 1971 a hneď po škole nastúpil do Činohry
Slovenského národného divadla (SND).
Bol jedným z desiatich hercov, ktorých prijal na VŠMU Ladislav Chudík, pričom deviati z nich boli Bratislavčania. "Bolo
to hrozné: Kukura – Bratislava, Durdík – Bratislava, Hric – Bratislava,
Kocúriková – Bratislava, Laurinc – Bratislava. A naraz Tarageľ –
Pribylina. Tak som potom Lacovi Chudíkovi hovoril, že ma prijal do
divadla len preto, aby mal v ročníku jedného, čo vie narúbať drevo a
podojiť kravu. Aj on sa zasmial vtedy na tom," povedal s úsmevom pre TASR pri príležitosti svojho jubilea Dušan Tarageľ.
Najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia patril k vtedajšej hereckej
elite. Počas svojej bohatej kariéry stvárnil množstvo zaujímavých
postáv, či už v divadle, v televíznych inscenáciách alebo vo filmoch. Vo
vážnom repertoári zaujal psychologicky prepracovanými kreáciami,
vyznačujúcimi sa verbálnou kultivovanosťou prejavu.
Patrili medzi ne okrem iných najmä postavy Nikolaja (Vojna a mier,
1974), Petra Sokolova (Poslední, 1976) a Fernanda (Leto v Nohante,
1981). Obdivuhodne zvládol aj interpretácie postáv svojich vrstovníkov v
pôvodných slovenských hrách ako napríklad rolu Pavla Jesenského (Sólo
pre bicie hodiny, 1972) či Mikiho (Meridián, 1974).
Za najväčší úspech v čase, keď skončil VŠMU bolo pre neho prijatie do SND. "Dostal
som angažmán, to bol pre mňa šok. Nemal som kde bývať, keďže som bol z
Liptova. Nemal som v Bratislave žiadnu rodinu. Býval som na podnájme.
Umeleckým úspechom bolo pre mňa to, že som hneď hral u všetkých
režisérov. Počas prvej sezóny ma obsadil profesor Jozef Budský, Karol
Zachar a Pavol Haspra, ktorý sa stal neskôr mojim režisérom. Bol som
Hasprovec, tak ma vtedy volali," dodal herec.
V 80. rokoch 20. storočia sa paleta Tarageľových postáv rozšírila o
zložité typy, ktoré pod povrchom bodrosti skrývali rôzne charakterové
deformácie. Taký bol napríklad prednosta pošty (Revízor, 1982), Figaro
(Figarov rozvod, 1983), Andrej Prozorov (Tri sestry, 1984), Pistol
(Henrich IV., 1984). Účinkoval tiež v hre Jozefa Gregora Tajovského
Ženský zákon (1996), v najslávnejšej veršovanej heroickej komédii
Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu (2005), či v hre Victora Huga (Kráľ
sa zabáva, 2007).
Jeho zahraničným vzorom bol herec Sidney Poitier a zo slovenských? "Zo
slovenských hercov som absolútne obdivoval Ivana Mistríka, ktorý mi
napokon robil aj oponenta mojej diplomovej práce. A potom plejáda takých
skvelých hercov a herečiek ako Gustáv Valach, Karol Machata, Mária
Prechovská, Hana Meličková, neskôr Emília Vášáryová a Božidara
Turzonovová. Nedalo by sa to ani spočítať, jeden lepší herec ako druhý,"
priblížil Dušan Tarageľ.
Umelec stvárnil množstvo postáv aj na filmovom plátne. Významnejšiu
hereckú príležitosť dostal v dráme Keby som mal dievča (1976). Hral tiež
vo filmoch Stratená dolina (1976), Hodiny (1980), Otec (1981), Návrat
Jána Petru (1984) a Kto ste, Jozef Gabčík? (1987).
Rozsiahlu televíznu filmografiu Tarageľa tvoria okrem iných také známe
tituly ako Meridián (1975), Sváko Ragan (1976), Louis Pasteur (1977),
Vianočné oblátky (1977), Jennie Gerhardtová (1979), Na skle maľované
(1980), Chlap prezývaný Brumteles (1982), Jahňa chudobného (1992) alebo
Chaos (2000). Svoj hlas prepožičal v dabingu postavám vo vyše 130
filmoch a približne v 30 seriáloch.
"Dodnes je to tak, že keď sa idem pozrieť na predstavenie do divadla,
kde nehrám, tak som vždy milo prekvapený a šokovaný, že asi naozaj tam
vyberajú tú najvyššiu kvalitu. Aj mladí herci, čo nastúpili po nás, sú
skvelí. Ja som nadšený, že som ešte stále v divadle," vyznal sa pre TASR
jubilant.
Dušan Tarageľ získal za svoju tvorbu viacero ocenení. Za divadelnú
postavu Luncha v hre Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka
Borodáča. Cenu Literárneho fondu za stvárnené postavy si prevzal dvakrát
- v roku 1975 za divadelnú postavu Mikiho v hre Meridián a v roku 1995
za divadelnú postavu Uhríka v hre Kým kohút nezaspieva. V roku 1976
získal Cenu za herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v
Karlových Varoch za filmovú postavu Vlada v hre Keby som mal dievča.
Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo si prevzal v roku 2011.
0